Dnes som na ranajky nesiel (suc plny dojmov a jedla z predchazajuceho vecera). Nemozem si uz ani poriadne spomenut, o com vlasne bola doobedna debata. Hovorilo sa o snehu a aha... uz viem. Seniori rozoberali dajake SLA, takze ja som sa venoval svojej rutinnej robote (centericq/jabber). Sem-tam som daco utrusil, ale nic vazne. Ziadany stav je zhruba taky, ze 3 kusy ludi v blave, 1 apac a 1 v emerici. Dajak tak, zeby dobre bolo a zeby sa veci riesili furt, kontinualne a stale bez ohladu na to, ako sa kruti zem (a tym vytvara dojem plynuceho casu). Ktovie ci ich tato myslienka bude drzat, ked im zajtra odprezentujem nas system prace (moja prezentacia sa presunula z dnes na zajtra. Bohuzel. Uz som to mohol mat za sebou; miesto tej mojej horzy radsej rozoberali IP plan/space).<br> Stale neviem, ako si mam pytat to, co mi maju kuchari nalozit na tanier (nie je to problem jazyka, lebo potraviny vedia pomenovat po aglicky a pripadne sa da aj ukazat), ale stale som tam akysi zmateny. Co sa mi tam paci, tak aj ked stretnem v sekcii vyberu jedal hoc aj volne pohodeneho kuchara (ktory doplna salaty, alebo daco podobne), kazdy povie 'bon apetit' (na co odvetim, ako spravny francuz 'merci). Mozno to fakt myslia vazne, ze mi/nam ma chutit. Alebo, ktovie co do toho zamiesali a jeho prianie je potom cista skodoradost.<br> Pocas obedu bolo spociatku smutno. Bavili sa o temach, ktore suviseli s nasim strentutim. Potom sa preslo na veselsie. Ako Kristof spravne podotkol, zacalo snezit a tak stupne pocet obet zimnych sportov. Poniektori Jean-Pierrovia neradi lyzuju po vyznacenych trasach, a tak sa pustaju kade-tade a pri tom spustia aj dajaku tu lavinu. Na demonstraciu uviedol priklad lyziara, ktory lyzoval v jednom stredisku a dajak sa dlho nevracal. Zahranari ho vytiahli zo snehu. Na druhy den v inom stredisku pokusal prirodu dalej a spustil lavinu. Tentoraz uz sli zachranari zbytocne.<br> A nebo jina prihoda... v australskej televizii si dajaki manici robili roztopase tym sposobom, ze si kupili letenky na mena 'Terry Rist' a 'Al Queda' a cakali kym ich nebudu vyvolavat letiskovym rozhlasom (po drote) "Terry Rist and Al Queda, please proceed for boarding".<br> Poobede zacala pospolitost rozoberat problemy sveta (globalne otepolovanie, nadnarodne korporacie, politika vseobece). Ako je to mozne, ze dokazu o takychto veciach debatit za triezva? Zas som mal divny pocit, ked hovorili napr. aj o HP, ze sa snazi usetrit, kde sa da (kedze som priamy dosledok setrenia). Radsej som si cital konzervativny .tyzdennik, kde MM rozoberal molekulu vodika a par dalsich pisalo o zasvecovani a zhasani lamp. Osobne si mylsim, ze ma to obohatilo viac ako ich tliachanie.<br> Potom sa debata rozbehla k veci. Menovacie konvencie, domenove konvencie (mohol som im pripomenut, ze ako spravni reformatori a nespokojenci by mali konvencie naopak burat) a co robit v subnete 15.*. Boli vypocuje nareky na temu rychlosti semestratneho projektu pre Bratislava-team. Hostmasterka povedala, ze nevidi problem v tom, preco by sme nemali byt administratori a ze hodi na tuto temu rec s Davidom, ktory sa o cely ten projekt starie. Uvidime, ci aj on bude zielat jej postoje. Bola nadhodena aj tema IP manazmot toolu ktory by sa dal uzivat pre viacerych zakaznikov, kedze semestralny projekt tuto vlastnost nema (hoc by sa v istych okamihoch zdalo ze to ma, len je to niekde v tom java-kode zakomentovane).<br> Potom sa s nami Hostmasterka rozlucila a isla na vlak do Pariza a nasledne do US. "Next time in Sydney" povedala na zaver (asi potom zabudla ukazat na mna so slovami "but without him!").<br> Dnes sa mi HP podarilo opustit uz za svetla a tak som isiel tmu vyckat do Cafuru. Kupil som si dzusik, suncicku a zemlicku. Prisiel na chyzu, zblajzol to a zacal rozdumovat, ze preco som to zjedol takto rychlo a co budem robit dalej. Volba padla na navstevu centra (Jizera (L'Isere - miestna rieka) a popripade Bastila). Jizera temne huci stale, bastila vsak pre mna ostala nedobytna. Zamer bol ist lanovkou Telespherique (bublinky) hore, a peso dole. Zamer bol, len potom nastalo realizacne vytriezvenie. Bublinky nepremavaju. Len tak viseli v budke a poblikavali. Nuz co, povedal som si, aspon si skusim ist peso. Avsak, akonahle som sa dostal k tabuli "propriete prive" (co sa asi tykalo cesty), tak som akurat hodil cencul do snehu (zlty cencul!! dufam ze je jasne co som tam spravil) odfotil Grenobel z kopca a zacal sa kotulat dole. Stretol ma jeden autobus a Jean-Pierre za volantom (original; v baretke, urcite mal aj paskovane tricko) na mna hladel ako na nizsiu formu zivota. Vlastne, mal aj preco. Mal som na pupku fotak, teda som bol jasny turista. Turisti su povazovani domacimi na podrasu vsade na svete.<br> Dole som porobil este par fotiek a vyfucany, podchladeny som sa vydal nazad. V hoteli som sa rozhodol ze si chcem dat caj. Zasiel som do baru, kde pochopitelne nikoho nebolo (ani obsluhy), tak som siel do restauracie. Tam mi povedali, ze ak chcem len caj, mam ist do baru. Tentoraz som si pozrel bar pozornejsie a zistil, ze je tam cedulicka, ze ak nikto nie je za pultom, mam ist na recepciu (to je uz druhy hop od restauracie). Recepny sa zatvaril velmi ustarane. Caj uz od necho asi dlho nikto nechcel. Poslal ma nazad do baru (!) s tym, ze mi tam dakoho posle. Asi za minutu sa objavil pikolik aj s cajom. Vymenou za caj chcel cislo izby (spomenul som si na poviedku Ephraima Kischona, ktory pocas pobytu v jednom hoteli v Rakusku od isteho okamihu zacal cisla izieb generovat a tym si doprial grilovaneho lososa, okruznu jazdu po Viedni v kociari a trio brusnych tanecnic). Nemal som to srdce povedat, ze by som si dal aj gambacik portskeho, kedze bol ocividne velmi rozbehnuty. Tak som si posedel pri caji, pocital knizku a siel na chyzu, kde som uz doteraz. Idem este skusit vyvolat fotky co som vecer spravil a do hajan.<br> <br> Poznamky<br> - Videl som na fotke Gerda B. Vedla-sediaci amik mi potvrdil, ze je to vskutku on. Nielen ze vypada ako vypada, ale pocas udalosti, ktoru fotka znazonovala, mal cervene tenisky a jeho (americanove) deti boli z neho uplne hotove. Este dlho potom sa pytali ze 'kedy pride ten ujo s cervenymi botami'. Predstavoval som si ho ako solidneho starsieho pana. Teraz, zial pre mna, budem mat problem ho brat vazne.<br> - Hotel je podla vsetkeho zamoreny HPckarmi (a to asi skoro furt). Esteze ostavam pre nich non-HP. Myslim, ze si hotel svoju vyznamnu polohu uvedomuje.<br> - V restauracii mala jedna osoba na stole knihu 'Nemcina pre samoukov'. Presne s takymto napisom. Co moze v hoteli v Grenobli hladat slovenka s ucebnicou nemciny pre samoukov? Keby mala francuzstinu, este by sa to dalo pochopit...<br> - 'Ti ostatni' HP obyvatelia hotela na mna posobia dost stvrtopochodovo (4. poschodie STAREJ budovy). Esteze nevedia, ze som kontraktor.<br> - Grenobel sa mi zacina z dajakeho dovodu pacit.<br> - Kontraktori su nizsie formy zivota (to vsetci vieme). Dokaz miesto slubov: HPckari si vedia v Grenobli vybavit visitor badge na viac dni a nepotrebuju byt eskortovani z recepcie zamestnancom HP. Ja musim kazde rano vybavovat novy badge a cakat na Lachtanika (lebo on jediny je uz v praci) aby ma prsiel vyzdvihnut. Ta to uz de sme?<br> - Nie vsetky francuzsky vypadaju ako Audry Tatou<br> <br> <br> Obrazkova priloha:<br> <center> <table> <tr><td><center><img src=images/gre-foto1.jpg></center></td><td><center><img src=images/gre-foto2.jpg></center></td></tr> <tr><td><center><b>Pracovna atmosfera 1</b><br>Sprava - Kristof, Australcan, Hosmasterka</center></td> <td><center><b>Pracovna atmosfera 2</b><br>Sprava - Australcan, Hostmasterka, Amik, moje centericq</center></td> </tr> <tr><td colspan=2>&nbsp</td></tr> <tr><td><center><img src=images/gre-foto3.jpg></center></td><td><center><img src=images/gre-foto4.jpg></center></td></tr> <tr><td><center><b>Nocny Grenoble 1</b><br>Farby domov a ciest</center></td> <td><center><b>Nocny Grenoble 2</b><br>Restauracie na brehu Jizery</center></td> </table> </center>