Predposledny den pracovneho zajazdu sa dost podobal predchadzajucim. Zas sme sedeli v miestnosti Loraine, doobeda prisiel aj Momont a Vili aby tiez prispeli svojimi napadmi ohladom pomenovavania domen a sietovych zariadeni. Ako k diskusii prispeli netusim, lebo som mal problemy sam so sebou (teda dajaku robotu), ale smutne na tom celom bolo, ze po debate som mal ist prezentovat ja. To co som si o celej tej prezentacii myslel som popisal uz v predchadzajucich castiach. Cele to dopadlo nad ocakavanie dobre (podla mna), american si daco dubal do klavesnise, australcan nerypal, Kristof len sem-tam daco doplnil, Vili len pozeral a Momont odisiel. Ktovie ci si vsimli, ze lsys2 je len jedno CSVcko do ktoreho sa pridavaju systemy rucne, ze niektore polia su zbytocne, ze o niektorych neviem ani ja povedat na co su dobre (CIA) a ze nie na vsetky systemy nam funguje nickel. Nastiastie som si zbral taky sector (ako priklad), kde nickel funguje bez problemov. Bolo to presne ako obhajoba DP pred statnicovou komisiou; len tam komisia berie do uvahy to, ze nie vsetky prezentovane produkty musia byt 100% funkcne. Tito to asi vsetko brali vazne. Aj fungovanie maziku. No spanombohom. Kedze boli dobre obecenstvo, zasluzili si aj nazornu prezentaciu, ako to cele funguje. Cakal som spontannejsiu reakciu. Ale je mozne ze su to uz manazeri do takej miery otrli zivotom, ze uz videli kdejake PPT a dajake krutiace sa kolieska ich nemozu vyviest z miery. A ani nevyviedli. Obed bol fajn, rozpravali sme si lietadlove zazitky (takze aj ja som sa mohol ako-tak zapojit do rozhovoru). Malo prekvapivym zistenim bolo, ze v lietadle stravim najmenej casu (1:25 a 1:05). Predsalen, Bratislava je trosku blizsie ako Atlanta, alebo Sydney... co sa tyka samotneho jedla, fakt ma uz trapi, ze si nedokazem vypytat to maso s ryzou. Vzdy mi daju kus masa a nadristaju okolo toho hromadu zeleniny. Zelenine ako takej sa nebranim, ale kde, priatelia, zostala priloha v podobe zemiakov/ryze/knedlikov? Iny kraj, iny mrav. Aspon ze tie zemle maju. Poobede zacali spekulovat nad casovym planom. Toho som sa uz vskutku pramalo zucastnoval. Najskor to davali do wordpadu a potom do american prekreslil do XLS. Krasa. Bola pouzita farba cierna, cierna-tucna a modra. Cierne polozky zavisia na tych modrych a tie cierno-tucne na ciernych. A vysledok? Buduci piatok zinstalovane 3 servery. No, ved preco nie? XLS hovori ze treba, tak treba! Posledku polozku napisal Kristof zhruba v tom zneni, ze ludkovia v Blave pojdu na borovicu. Australcan s americanom pochopitelne netusili o co ide a tak Kristof doniesol sample. Taku velku ploskanu (asi 1-1,5 litrovu) s haluzkou. Neviem ako je to mozne, ale ma ju uz 2 roky (asi ako my pastis, alebo to zlte lepkave co sa uz ani neda otvorit, lebo je to prilepene). Neviem si predstavit flasu borovicky, ktora by v nasom offise vydrzala 2 roky (pri znamom rekorde 2 flase o 9.10). Chvilku sme sa na nu len tak pozerali a nakoniec okostovali. Juj, ale bola dobra. Ze sa tam ten kus dreva tak dlho luhoval jej rozhodne neuskodilo. Bolo to dobre, ale akosi to uz nebola borovicka, ako ju vsetci pozname a mame radi. Dominik Fijon odmietol. Slaboch. Vecerna navsteva carrefouru za ucelom ziskania dajakych dobrot pre potesenie rodiny (vinecko, syriky a masicka) a potom obdobie cakania. Mame ist totizto dnes s Kristofom na dajaky blues (francuzsky, asi nieco na sposob "Le Blues Triste - Ce Nes Pas Le Telefon"), ale najskor musi ukoncit schodzu clnkarskeho kruzku. Je 21.39 a zatial nist. Uvidime, co z toho bude, lebo kolega american by siel tiez rad, ale zajtra o 7.40 mu ide TGV u Parizoj. Mozno schodzu kus pretiahli, stali sa do nemoty (ako spravni namornici) a teraz sa hadaju kto spise zapisnicu (popripade, kto bude prvy na prezencke). Davam mu cas do 23.00, potom sa na to vykaslem a idem spat. Ha! o 22.15 na recepcii. Ostalo mu 45 minut. Raz darmo. Pridaj sa k nam, sme vsetci ruzolici, sme spievajuci namornici. Francuzkse blues zodpovedalo standardom, ktore su kladene na tento hudobny styl. Spievali nastastie po anglicky a ako sa nativne-hovoriaci vyjadrili, bolo im aj v pohode rozumiet. Jediny slovny zadrhel som si vsimol v jednej pesnicke, ked spievali "In ze morning, I wanna be your frined". Ale inak vyslovovali urcity clen bez zadrhelov. Len v tejto jednej pesnicke im to dajak nevyslo. Sypmaticke na tomto jazzovo-bluesovom podiku bolo, ze sa vo vnutri nefacilo, takze sa tam dalo bez problemov obsediet. Dokonca capovali niekolko druhov piv (len ako to uz byva v tychto koncinach, mizerna kvalita, niekolkonasobne vyssia cena za polovicne mnozstvo) z ktorych sme oprobovali dve. Dajake miestne, cierne a globalne Stella Artois. Neda sa povedat, ze by boli ktovieako skvele. Saris na muriku za 18 rozhodne neprekonali. Co sa mi pacilo bolo, ze mali pekne pripraveny bodak a bolo na nich vidno, ze ich to hranie bavi. Nakoniec nas Kristof doviezol u hoteloj, rozlucil som sa s americanom a teraz idem spat.
Poznamky: - Vytah z prveho poschodia na prizemie (k recepcii) prechadza cez dalsie 2 poschodia. - Prevadzkovatel MHD v Grenobli sa vola TAG. Odtial asi pochadza tag.grenoble.hp.com. Ma to dajaky suvis? Keby som si tie 3-pismenkove furt neplietol, aj by som mozno vedel. - Na zabalenie krehkeho tovaru som zas pouzil uteraky. Dufam,ze sa mi osvedcia rovnako ako na ceste sem. - Zajtra idem na letisko vo vlaku s australcanom. Jazda trva hodinu a dajaky drobec. O com sa s nim budem celu cestu bavit? Myslel som si, ze si budem uzivat jazdu a citat prihody mladeho Adsona z Melku (ktory mimochodom prisiel prave o panictvo) a jeho majstra brata Viliama z Baskervillu. Nuz, uvidime.
Obrazkova priloha:
Grenoblacka smrs~c~ hraju ako o zivot, aj sa tak tvaria
