Vsetko sa raz skonci, rovnako aj session v Grenobli. \ Kedze sme vcera obzerali Blues Made in France, tak som bol dnes (v ramci nasej pracovnej skupiny) na pracovisku prvy. Esteze tam uz bol Lachtanik, ktory ma odviedol do patricnych medzi, dali sme si caj/kavu, odovzdal som mu padarunky zo Slovenska a siel som bootovat. Okolo 9.30 dokvacili pozostali ucastnici (Kristof a australcan; american odfrcal o 7.40 do Pariza). Asi hodinu rozoberali dajake veci tykajuce aktivnych adresarov a kedze som este nebol na Borisovom skoleni, tak som si radsej robil svoje veci. Pozoruhodnost sa stala pri odubytovavani z hotela. Ako som pisal, dal som si raz vecer v bare caj a pri tom nadiktoval cislo izby. Zarazilo ma, ze recepcny nechcel nic vyrovnat, nepytal ziadnu financnu nahradu za odpitu komoditu. Aj som ho upozornil, ze som mal caj na ucet izby, ale trval na svojom, ze "it's OK". No hadat sa s nim nebudem. Len keby v ekonomickych spravach prebeha informacia, ze Ugerel Aplexpo museli zatvorit z dovodu platobnej neschopnosti, tak to si na zodpovednost nevezmem. V posledny den sa vacsinou podari to co sa nedarilo dovtedy. Na obed som mal dusene hovadzie a k tomu ryzu (!!!!) Aj som sa zaradoval. Pri obede sa rozoberala sportova tematika (dajak prislo do reci, ze kolega australcan trenuje judo), potom si prisadol Tiery Hjudz, uz neviem presne s kym, prehodili sme par viet s nimi a sli sme do hada. Lasenik nam vybavil odvoz na stanicu - samotneho velkeho Loranta. Aj mi chcel dat na cestu dve flase vina, ale zial som musel odmietnut, lebo velka batozina bola velmi starostlivo zabalena tak, ze sa myslelo na kazdu prevazanu flasu a do prirucnej sa z bezpecnostnych dovodov odlozit neda. Asi ho to (Lasenika) aj kus zamrzelo, ale zial taka je situacia v nasom nebezpecnom svete. Na margo balenia: vo velkej batozine boli 3 flase vina, 1 flasa dajakeho likeru (horky zaludeni liker, pro bojiste i zazemi - Gott straffe England, alebo daco podobne) rozne balenia rozneho druhu masovych vyrobkov a 2 kusy syra (opat v osvecenych obaloch od tvarohacika). 3 kusy syra som mal v prirucnej batozine. Jeden z nich sa rozhodol, ze je zrejuci a zret zacal uz pocas doobedia. Snazil som sa tomu nevenovat pozornost, ale vzdy ked som ruksak otvoril, tak si moju pozornost ziskal behom sekundy. Nebol to sice taky smrad ako onehda do ofisu dovliekol Tono Medecin, ale citit to teda bolo. Mozno som si mal nalepit na ruksak cedulicku "it's not shit, it's cheese". Podla Kristofovych vyjadreni stacilo na stanicu prist 15 minut pred odchodom vlaku. Prisli sme asi 25 minut pred a vsetko stihali s absolutnym prehladom (vlak odchadzal o 14.14, listok mam orazeny s casom 14.05, takze este bol priestor na zlepsenie). Viem, ze to bude zniet strasne sexisticky, ale nieto vacsieho nestastia v rade na listky, ako ked sa tam postavy dajaka pani/slecna a zacne spekulovat (toto plati bez ohladu na narodnost). V nasej rade stali taketo dve. Aj sme sa uz s australcanom na seba pozerali dost utrpne (zvlast ked ta druha zacala asi o 14.00 vyplnovat dajake tlacivo) a osobne som rozmyslal nad tym, co budeme robit ked nam ten vlak zdrhne. Ako som uz naznacil, vlak sme stihli, usadili sa a po case sa aj rozbehol (ako sa neskor ukazalo, aj spravnym smerom). Kus nam ale zamrazilo ked vo vlakovom rozhlase chlapik povedal daco ako "chrchlychrchlyhchrchly technikol problems chrchlychrchlychrchly". Nie je nic horsie, ako ked clovek nepozna priciny, nepozna nasledky ale vie, ze sa to tyka technickych problemov. Jedine technicke problemy, ktore som si vsimol, boli 2 useky spomalenia. Inac, na to ze to bolo TGV tak sa to az tak velmi nerutilo. To vsak asi bolo sposobene tym, ze to bola konvencna trat, ktora nebola prisposobena TGV-standardom. Je dost mozne, ze prave za Lyonom sa rozbehol tak, ako sa slusi a patri na spravne TGV. Samozrejme som si neodpustil navstevu zachodu. Dobry bol, len pri vystupovani som si vsimol, ze som mozno nepouzil spravny zachod. Boli tam totizto dve samolepky. Obe hovorili +/- o tom, ze su zachody separovane a ze tento je urceny pre ???? a ti druhi maju ist na poschodie. Dosli sme na letisko, zbavil som sa batoziny, zazelal australcanovi pekny let (domov prileti v nedelu rano) a nech mu zas nestratia batozinu. Nelietadlova doprava na letisku je uzasna. Hlavne autobusy prevazajuce cestujucich jendym, alebo druhym smerom medzi lietadlom a terminalom. Videl som nase lietadlo pristavat. Spoza nastupneho chobota (urceneho pre tych, co neletia potrubnou postou) som videl chvost. A ked sme nastupili do autobusu k lietadlu, tak sme ho videli este sprava, zo zadu, zlava a trosku aj spredu. Nieco so sa dalo prejst rovnomerne priamociaro bolo nahradene elegantnym oblukom. Ale oni vedia co robia. 1. let bol pekny, obzeral som oblaciky ktore vypadali ako vrstva vaty (vid. obr). Rozdiel je v tom, ze keby som do nich skocil (hoc vypadaju neviem ako milo a makucko), asi by som si neskor dost nabil hubu (aj ked mi teraz pripada prirovnanie so slubmi sucasnej najsilnejsej vladnej strany dost plytke a prvoplanove, nemozem sa tomu akosi vyhnut. Tiez to vsetko na pohlad vypada pekne a bezpecno, ale pri aplikacii....). Kedze sme leteli kus aj na vychod, tak nas pilot doviedol do tmy (co bolo aj dost vidiet, ako prechadzala farba horizontu z belasej to indigovej). Prihovoril sa nam prvy dostojnik Filip a povedal, ze ak sa podari, tak meskanie skrese. Neskresal. odbocka: zaujimalo by ma, ako sa v kabine dohaduju, kto bude hovorit k ludu. Moze to prebiehat napr. takto: Kapitan (K): Noze im daco povedz. Filip(to meno sa mi pre 1. dostonika hodi)(F): Preco zas ja? K: Lebo ja som im daco hovoril, ked sme isli do Lyonu. F: Tak uz to mate nacvicene, kapitan! K: Ano mam, ale sa mi nechce. A navyse tych ludi nenavidim! F: To je vas prblem. Zapnite si laskavo mikrofor a uz daco povedzte, pane! K: NIE! Kto je tu kapitan? Ja! Kto dava rozkazy? Ja! Tak si to zapni a hovor! F: No dobre. (zapina) Vazeni cestujuci...... F: ..... a stravite prijemny let (vypina) K: a este im povedz, ze ich nenavidim! koniec odbocky V Mnichove nas uz prevazali pod ruskou tmy. Presne podla planu som si dal lasagne, pocital kustok knizku, presiel Terminal 2 jednym smerom, drohym smerom a cosi-kamsi, bola hodina do odletu lietadla. Presiel som pasovou kontrolou (raz darmo, som skodoradostny a zarputilo im ukazujem ten svoj obciansky), zas chvilku dockal a uz sme boli v autobuse a nasledne aj v lietadle. 2. let sa mi az tak nepacil. Triast nas zacalo uz pri stupani a triaslo nas viac-menej az po Blavu. Sem tam sme sa zlahka zhupli dole, potom to zas vytiahol hore... a tak to islo cely cas. Ale, povedal som si, pokial sa letusky usmievaju a nebehaju po palube s igelitovymi vrecami a nevytrhaju ludom kelimky z ruk, tak to nie je az take kriticke. Neviem si predstavit, ako by bratislavske letisko zladlo prichod lietadla vacsieho ako Boeing 737. Konkretne sa mi jedna o vykladanie batoziny. Toto letisko je vskutku strasne zahltene jednostajne prilietajucimi lietadlami a tak tie dva pasy na batozinu maju naozaj stale co robit. Kym nam vylozili nasu preslo dobrych 25 minut. Co s nou robili? Jean-Pierrovia ju mali vylozenu hned! Potom uz len autobus cislo 61 a tak sa skoncila moja Grenoblacka cesta.
K*O*N*I*E*C
Poznamky: - Od niektorej kapitoly (hadam uz aj od druhej) som prestal davat nadpisy - Vlaky vo francuzsku jazdia opacne ako u nas (ale zas rovnako ako v UK). Co tym sleduju? - Mnichovske letisko je velke. Na obrazku dole vidno len fragmet chodby (ktora ide na tej dost nejasnej fotke az do stratena) - V Lyone sa spravaju ku vsetkym letom ako k low-costom (pokial cestujuci nenastupuju cez chobot). To ako sme isli do autbusu k lietadlu mi silne pripominal sobosob nastupuvania do EasyJetu. - V hoteli som nepouzil ciapku do kupela. Ale zato som si zobral idelitove vrece na spinave veci - S cestovanim by som si mal dat na chvilu pokoj. Aj pracovat treba - Piloti nastastie pristavaju inac, ako ja vo Flight Simulatore. Ja zacinam s pristavacim manevrom az ked je letisko priamo podomnou.
