Poznamka na uvod: Postupim == Potsdam == Pdm
Nastalo sobotne rano, den odchodu na dovolenku (aj ked s tazkym svedomim, ze ponechavam collegium collaborium na pospas osudu a pridavam sa k dalsim z neustale sa zvacsujuceho radu dovolenkarov. Mrzute mi to sice bolo, ale rozhodne ma to neodradilo.
V ramci plnenia prerekvizit potrebnych splnit pred navstevou som narazil na problem, ktory sa mi zial neporadilo vyriesit. Bola poziadavka priniest slaninu z vyroby znacky 'Kucharek'. Z dajakeho dovodu (neviem, ci za to moze povestna myticka neviditelna ruka trhu, nechut prevadzkovatela starat sa o maloobchod a robit uz len dodavatela, netusim) je inkriminovana prevadzka uz asi mesiac a pol uzavreta. Kto vie, co sa predajnou Kucharek na Miletikovej stalo a ci este niekedy bude fungovat? Mali tam o.i. dobre parky. Skusil som zohnat substitut, ale netusim este ci bude dostatocny.
Teda polovybaveny som sa pobalil, opatrne zabalil flase borovicky a rano o piatej som podupkaval na zastavke trolejbusu cislo 205 smer Radiova - Rajska cez AS Mlynske Nivy. Prijal som taktiez vnutorne uznesenie, ze najblizsie jedlo co zjem bude Rahmkuchen v Ditsch -ovi v Potsdame na stanici (pre neznalych - Ditsch robi take zapekanky vsakovake; Rahmkuchen je zapekanka s cibulou, slaninou a syrom)
Vsetky spoje na trati Jegeho 5 - Golm, In der Feldmark 13 boli bezproblemove. Trolejbus bol v ramci standardov, autobus bol taky ten z tych modernejsich a Airbus A 320 tiez nebol stary. Cesta prebiehala asi takto
Trolejbus
Standard DPB - Skoda. Vyrastkovia, ktori cakali so mnou na zastavke majuci chut jest (podla vlasnych slov pit uz radsej nie) sli nastastie inym spojom a tak cesta na autobusku bola kludna
Autobus BA-VIE
Eurolines - Mercedes s prijemnym soferom, 7 cestujucimi a jedinou zastavkou na hranici. O 5.52 doslo k prekoceniu hranic (museli sme prejst cez taku zahulenu kukan, kde sedel spokojny rakusky zollbeamte a len nas pustal dalej) a sup-sup cez Wolfsthal, Hainburg an der Donau a cez dalsie usadlosti kopirujuc trat S-Bahn linky Wien - Schwechat - Wolfsthal. Skoda, ze to nepotiahli az do Blavy. Bolo by to radosti ist na letisko vlakom. Vrcholom cesty bol Hainburgsky podnik 'China restaurant Hainburg'. Meno restauracie skratka sadlo... cosi kamsi a boli sme na letisku. Tam sme vystupili skoro vsetci, az na jednu pani, ktora tym padom ziskala vlastny autobus aj so soferom.
Flughafen Wien
Zbeznym pohladom na situaciu na letisku som zistil, ze check-in pre vsetky AirBerlin spoje sa vykonava v terminali 1A (asi sa riadili CaK smernicou o naladach obyvatelstva) a tak som sa checkol. Pri tom som zistil, ze prevysujem povolenu hmostoast 20kg asi o 2 kila. Pracovnik to bud nezistil, alebo to ignoroval. Asi maju dajake limity, ked sa este prekracovat moze... neviem.
Viedenske letisko sa postaralo o prve sklamanie (z celkovyeho poctu dvoch) na tejto ceste. Tesil som sa totiz, ze zas budem nastupovat do lietadla ako clovek - cez chobot. To ze sa nenastupuje cez choboty na Bratislavskom letisku mi je jasne - ziadne tam nie su. Ze sa nenastupuje cez choboty to Canadair-LearJetov je tiez pochoopitelne - tak hlboko klesnut nevedia a navyse rury maju vlastne schodiky. Ale preco nam nedali chobot k Airbusu A320? Tento fakt som zacal sipit, ked som zistil, ze vsetky B-gatey su o poscodie nizsie ako A a C. Podozrenie sa zial potvrdilo a tak sme sa k lietadlu dostali sposobom, akym sa dostava studentstvo z mlynskej doliny do mesta po zvlast vydarenej celomlynskodolinskej akcii. Len cislo autbusu bolo ine, mnozstvo ludi velmi podobne. A tento mal navyse dvere aj vzadu. Ktovie, co je za tym; ci je treba za choboty platit priplatky, alebo ... neviem. Bol som z toho taky rozosmutneny, ze som si porusil ranne uznesenie a dal si croissant a ladovy caj.
Pocas statia v rade na autobus mi presli hlavou dve myslienky - ak este niekedy nabuduce do tychto koncin pojdem, tak poletim po linke blava-mnichov-berlin (co som vsak viac-menej hned zavrhol, kedze by sa tak rapidne zvysila moja smogova stopa), alebo pojdem osvedcenym spojom Galileo-Galilei.
Lietadlo
Pekny bol ten Airbus, ale nemohol som sa zbavit pocitu, ze vsetky lietadlove interiery robi jedna firma. Tak sa na seba podobaju. Mozno nerobi jedna firma, ale uz tam nie je na tom co velmi spekulovat. Vypadalo to vo vnutri ako klasicke lietadlo s usporiadanim sedadiel 3+3 teda navyse boli z miest, vedla tych priestorov z ktorych v unlikely eventoch padaju masky, zavesene LCD displayiky a v lavom operadle ovladac osobneho audio-systemu (ku ktoremu sa za 2ojra dali dokupit sluchatka).
Sedadlo som mal uplne svele. Videl som aj pracu casti majuce na starost zmenu profilu kridla, ale aj priestor mimo kridla. Pozdravil nas kapitan Dave porozpraval co a ako a potom prenechal slovo sef-letucke. Ta nas pozdravila pekne 'Guten Abend', zhacila sa, poslala NTP request, dostala NTP reply a hned sa opravila na 'Guten Morgen'.
Na monitorikoch medzitym sli najskor reklamy, potom zas reklamy, mapa s lietadielkom (ze kde sme) a toto sa striedalo az do odletu. Maju to vyriesene dobre, letusky uz nemusia mavat rukami, ale len pusita instruktazny film. Podla pasikov, ktore to zanechavalo to bolo z videa (asi nie je bezpecne pouzivat v lietadle DVD prehravace).
Televizna ponuka bola asi takato (usporiadane chronologicky): Kulturna ponuka bola teda pestra. Pocas jej trvania nam rozdali napoje, chlebiky (svoj som odmietol, ved budem mat predsa Ditsch, nie?) a potom sa pokusali nanutit daco z Board Shopu. Bars nechochodili, ale dajaku trzbu predsalen mali.
A potom uz vraj ideme pristavat, LCDcka posklapali, pekne sme si posadali a sli sme dole. Preleteli sme od vychodu na zapad ponad celym Berlinom (bolo vidno aj Fernseheturm aj daco co mohli byt bud kominy, alebo minarety, aj dalsie letisko pred zanikom - Berlin Tempelhof) a uz sme aj boli na zemi.
Sef-letuska nam oznamila, ze ta v cervenej baretke vzadu prave dokoncila ausbildung (skolenie) a ze bola prave prvykrat v produckii, pekne sme jej zatlieskali, aby sa nebala a uz nas hnali z lietadla von. Zas do autobusu (to bolo to druhe sklamanie).
Flughafen Berlin Tegel + cesta do Pdm
Najst na Tegeli zastavku, z kade ide bus do mesta nebol problem, viac-menej ani nebol problem kupit si listok na tento autobus (Einzelfahrl Berlin A+B 2 Sunden fur 2ojro 10), ale bol jemny problem sa do tohto autbusu dostat a ako-tak na urovni a so ctou sa v nom odviest. Autobus bol standardny, avsak cestujcu (jda z letiska) mali vascinou viac batoziny, ako keby sli len tak, z plavarne.
Sofer autobusu posobil ako vesela kopa. Neviem presne co rozpraval (chapal som len celkovu ideu o co mu ide), ale podla vsetkeho sposob, akym to podaval bol svojsky - na tvarach mnohych cestujucich totiz vycaroval usmevy. Skratka dajaky ludovy rozpravac typu Stryco Marcin, alebo Andrej Seban (v poslednej dobe). Vacsinou sa jednalo o pokyny typu 'nestojte tam pri tych dverach' a 'posunte sa dalej'. Skoda ze som mu nerozumel uplne.
Jazda letiskovymi a zletiskovym autobusom ma utvrdila v tom, ze budem do prace nadalej chodit peso. Todlencto nemam zapotrebi.
A tak to slo. Autobusom na Berlin Hbf a tam uz som bol doma. Zakupil som trvacnejsi doklad opravnujuci ma k pouziti prostriedkov hromadnej dopravy nasadol na S-Bahn linie 7 nach Potsdam Hbf a uz som bol takmer pri cieli svojej cesty. V stanicnej hale Postupimskej som zbadal ten stanok aj s Rahmkuchenom. Aj som ho zacitil. Bol to on. Ale zatial na poetiku nebol cas, lebo som nevedel, kedy mi ide vhodny autobusovy spoj. Zial, siel za 5 minut.
Poslal som lokalnej spojke kratku textovu spravu (lokalna spojka bola mimoriadne dolezita, naokolko sluzila ako ssh relay - odovzdala mi kluce od bytu navstevovanych, ktori sa momentalne nachadzaju na inom mieste Europskej unie (ale mimo Schengenu)). Lokalna spojka pristupila, prebehol key exchange, key was accepted a tak som siel obsadit pribytok. Podotykam ze este stale viac-menej nalacno a bez Ditschu.
Rychlo som si vybalil veci, zbalil turisticke minimum, pozrel kedy ide najblizia 605ka nazad na Pdm Hbf a siel.
V autobuse so mnou cestovala cela rodia Apua Nahasapeemapetilona (zeny s tercikmi medzi ocami a tak...) a tak bolo veselo. Ktovie ci boli rovno z Bangalore, alebo z inej casti tej velkej a ludnatej krajiny.
Dorazili sme na stanicu a hned som siel na to! Mnam! Ale mi dobre padol!
I vyvstala otazka, co s nacatym popoludnim (bolo nieco kratko pred jednou). Kedze idem zajtra (v nedelu) varit obedo/veceru, tak by bolo dobre zakupit dajaky risors. Beruc do uvahy povahu jedla som sa po marcovych skusenostiach siel pozriet na Mexikoplatz (pozor! nepliect si to z miestom obdobneho nazvu vo Viedni) ci tam este funguje trhovistatko. Funguje! Tak som zakupil zeleninu (ktoru mali), niektoru dokonca s oznacenim BIO a Okologishe. Ved preco nie, nechemizovana zelenina je fajn. Len mi tak vrtalo hlavou, ze preco ti ekologiva (na pohlad zaryti) davaju tu zeleninu zakaznikom do mikrotenovych tasiek... ja ako insitny ekolog som tasku odmietol a narval ten zeler rovno do ruksaku.
Presiel som Argentinishe Alee na zastavku metro linku U3 - Krumme Lanke, trochu sa povozil metrom, vystupil na ZOO, prestupil zas na S7ku nazad do Pdm Hbf z cielom spravit nakup, ked sa uz chystam varit.
Kaufland som obehol asi trikrat, ale musim povedat, ze som nasiel vsetko co som chcel. Mily citatel, mozno sa smejes, ale skus v krajine, ktorej jazyk ovladas len tak trochu najst kukuricny skrob! Ha! Ta chcem vidiet!
Vsetko som pekne zakupil, nalozil do tasky doviezol a co-to hned aj upotrebil na tvorbu polievky. Dalsi chod budem kreovat az zajtra, lebo dnes sa mi uz nic nechce. A tak som skoncil az pri pisani tohto tu. Idem este porobit dajake vecerne fotky okolia a spat!

Poznamky
- preco je v autobusoch EuroLines zakazane pouzivat mobil? Len kvoli soferovi, alebo tiez rusia navigacne pristroje? - poniektori ludia uz nevedia co so sebou. Ako inak popisat stav, ked si adolescentka da do nosa kruzok (z jednej nozdry do druhej) a do ucha nieco co sa podoba na cierny barani roh (tu paprikovitu zeleninu)? -


dalsi zapis sa bohuzial uz nekonal... ciastocne sposobnene mojou lenivostou, pretlakom zazitkov a faktom, ze som sa mal s kym porozpravat