Tazko povedat, ktory to je den; jeden den som pricestoval (sobota), dalsi den som prekvasil v byte (na zaver na spolocenskej udalosti v tom byte sa odohravajucej) a ten treti den (pondelok) som sa vybral do Berlina. Skor ako popisem, co som robil v Berline, napisem par slov o tej spolocenskej udalosti.<br> Kedze bola prva adventna nedela, tak si toti nemecki kamarati pozvali znamych (jeden par cesky, jeden par slovensky) s tym, ze sa bude robit daco menom 'Feuer-dasva-bowle'. To dasva neviem presne ako sa povie, ale v preklade to znamena klieste. Funguje to asi tak, ze sa da varit cervene vino, prida sa k nemu pomarancova stava, supka z pomaranca a necha sa to skoro zavarit. Ked sa to skorozavari, je treba tu zmes demoralizovat tym, ze sa jej odoberie zdroj tepla (prestane sa zahrievat), su nad nadobu ulozene kliese (nie kombinacky, ani blicky, ale take elegantne potravinarske - vhodne su take, co sa nimi vytahuju utopence, len ich je treba zabalit do alobalu, aby nezhoreli - z toho je zrejme, ze daco bude horiet). Na klieste sa polozi cukrova homola (pre neznalych - cukor utlaceny do kopceka), poleje sa rumom a zapali. Rum musi mat aspon tych 50%, aby horel. A ako to tak pekne hori, tak z toho kapci horiaci karamel priamo do toho cerveneho, vareneho a cele je to velmi pekne, efektne (aby zhorel cely cukor je treba homolu poliat rumom niekolkokrat) a dokonca sa to aj dalo pit. V nemecku ma tato aktivita hlboke korene a dokonca dakedy v tridsiatych rokoch (alebo dajak tak) vznikol film s rovnomennym nazvom, v ktorom ide zhruba o to, ze si chlapi posadaju okolo stola, toto im tam hori, piju z toho a rozpravaju si prihody z cias gymnazialnych studii. Jeden z nich to nezazil, a tak mu chcu ukazat, o co prisiel. Alebo daco take je to. Cele vecerne posedenie bolo mile.<br> Dalsi den (pondelok) som sa vypravil do Berlina. Chcel som si obehnut tradicne miesta (HBf, Palac Republiky) a navstivit vcelarsky obchod nedaleho Alexanderplatzu. Tolko plany. Kupil som si Berlin ABC Tageskarte, sadol na osobak Wustermark - Potsdam HBf - Nikolassee na useku Golm - Potsdam HBf, tam som sadol na linku S-Bahn S7 a cakal, a cakal kym sa neobjavim na tom Alexanderplatzovi. Kym sme sa nedostali do centra Berlina, bolo vsetko ok, ale potom sa to dajak zacalo zahustovat. Zrazu vedla mna sedeli dajaki dvaja (podla veku syn s matkou, ale tak, ze ten syn mal asi 35 a matka vek adekvatny tomu). Mali velmi krasny brtitky prizvuk, radost pocuvat. Ti potom vystupili a naradili ich tiez anglicky hovoriaci, avsak so silnym americkym prizvukom. Jeden z nich zbacil na ruksaku pripojeny stativ a tak sa mi prihovoril. To bol dalsi dokaz toho, ze bol amik. Oni sa prihovoria len tak. Kus sme podebatili, ze je sice z ameriky, ale zije v berline a robi pre dajaku cirkev a ze teraz bol cosi rozpravat o vianociach. Ktovie ci mal na mysli len duchovno, lebo sa mi zda zvlastne, aby american rozpraval v Berline o vianociach. Co bolo na nom pozoruhodne bolo, ze poznal mesto menom Svit (ten na Slovensku). Ze tam parkrat bol lyzovat. Vyzorovo bol zaujimavy hlavne tym, ze jeho tvar postradala mimiku. Ked nieco hovoril, tak len otvaral usta a zmurkal ocami. Inac sa jeho svaly na tvari nenamakali. Pocas cesty som si uvedomil fakt, ktory mi trochu kazil moju inak dobru naladu z vyletu - od vcera husto prsalo. Teda bud neprsalo, alebo prsalo velmia tieto dva stavy sa striedali neocakavane a nahle. A takto to bolo furt.<br> Na stanici Berlin Alexanderplatz sa stale usilovne pracuje - teda hlavne pod stanicou, kedze je to aj taky mensi hub miestnej dopravy. Nasiel som tam krasny nazov pre krcmu - Alkopolis, ale bolo zatvorene, tak som nesiel dnu. Dalsia vec, co som tam chcel vybavit bolo, ze som si chcel kupit zosit. I navstivil som Kaufhof Galeria - vsetko pod jednou strechou, nieco na sposob Prioru/Tesca (teda velke plochy na poschodiach - nie male samostatne obchodiky). Plaznove televirozy, prislusenstvo k iPodu, kalendare, bagety, lego, topanky, potapacske obleky a podobne som nasiel takmer okamzite. Ale zosit nie. Po prechodeni celeho podniku hore-dole (4 poschodia) som zostiy nasiel na prizemi (kadial sa, pochpitelne, aj vchadzalo). Zosit ano, ale ceruzku uz nie. Nastastie som mal vo vlasnych zasobach pero.<br> Vyzbrojeny zachytavacom myslienok som siel pozriet vcelarsky obchod. Montag - gescholssen. Tak to som vybavil velmi rychlo.<br> Vratil som sa teda k programu vlako-vyletu na niekolko koncov sveta. Na Alexanderplatzi (ktory patril uz do vychodneho Berlina) som sadol na S-bahn a odviezol sa do Berlina este vychodnejsieho (Warschauer strasse). Toto miesto som ukazoval aj na fotkach z leta - to je tam, ako je citlivo spravena nadstavba firmy Basf. Toto miesto je vstkutku pozoruhodne hlavne svojou vychodnou zivocisnostou. Rozne alternativne existencie s kovom umiestnenym aj na tych najnepravdepodobnejsich castiach tvare, neprirodzenou farbou (a tvarom) vlasov (a pleti) postavajucich na chodnikoch, ziadajuchich drobne mince do poharov a dozadujicich sa socialnej spravodlivosti. A nevadi im, ze husto prsi a ze ludia iduci z S-Bahnu sa chcu dostat co narychlejsie na U-Bahn (zastavky su od seba kus a nadchod, ktory by ich spajal suchou cestu je v nedohladne - od leta spravili 3 nove piliere). Tiez som bol jeden z tych, co utekali na zastavku linku U1.<br> Linka U1 je velmi mila. Hlavne tym, ze v pociatkoch svojej jazdy ide ako nadzemka, pricom drahu podopieraju pekne secesne stlpy, zastavky vypadaju ako male zamocky (tehlove - murovane), prechadza sa medzi vychodnym a zapadnym berlinom ponad zvysky muru a taktiez sa prekracuje rieka Spreva (Spree).<br> Jeden prestup, druhy prestup a uz som sa viezol na jeden koniec sveta - zastavku Blankenfelde. Tu som chcel navstivit skoro ako putne miesto, lebo iduc smerom od Drazdan je toto prvy kontakt so sietou S-Bahn a teda s Berlinskou MHD (teda BVG). Je to sice este takych dobrych 25 minut, ale uz to nie je 9 hodin. Samotna oblast zastavky Blankenfelde je velmi mila. Male domceky, skoro uz ruralna oblast. Tam som zistil, ze odtial chodi (z nedalekej vlakovej zastavky) vlak nazad do Berlina cez letisko Schonefeld a ze ide asi za 5 minut, nuz som nastupil a viezol sa nazad do mesta na Hauptbahnhof. <br> Tam som si dal nemecke narodne jedlo - kebap, navstivil WC-Centre (zachod) a sadol na vlak smer Berlin-Spandau - Wismar a uzil ho na trati prave do toho Spandau. Spandau ako take, ze zevraj velmi pekne miesto. Aj som dumal ist na zastavku 'Spandau-Alte Stadt', ale pocasie ma presvedcilo o tom, ze to nema vyznam. Nuz som sadol na dalsi vlak a siel navstivit ine putne miesto - stanicu/zastavku Wustemark. Uz to, ze to bol vlak zostaveny z 2 casti - lokomotiva + vozen - davalo tusit, ze to bude skor zastavka, ako stanica. A veru aj bola. Neviem presne co som cakal, ale co som videl ma aj zarazilo. Nastupny ostrovcek, nadchod, 2 kolaje okolo ostrovceka rozbite budky na cakanie, dve prechodove kolaje nedaleko (ako sa casom ukazalo, tak to bola vysokorychlostna ICE trat pravdepodobne Berlin - Hamburg) a veterne elektratrne na horizonte a vlak smerom na Priort - Golm - Potsdam - Nikolassee (ano, rovnaka linka, akou som isiel rano) o 40 minut takze som mal cas si to tam poriadne pozriet. Za 7 minut uz nebolo co pozerat, za 20 minut zacalo prsat. Spociatku to nebolo zle, aj napriek stopam vandalizmu sa stale dalo schovavat v pristreskoch, ale s casom odchodu dvoch vlakov narastal pocet ludi a kabinky zacali byt male. Nastastie prisiel jedne vlak, cast ludi do neho nastupilo, ten vlak odisiel, prisiel 'moj' vlak do ktoreho nastupil zvysok. Z casti preto, aby sa odviezol kam chce, z castu preto, aby sa lepsie branil pred dazdom a v suchu vyckal svoj vlak (ten nas pristavili asi 10 miunt pred odchodom). Nakoniec som sa (s 15 minutovym meskanim) dostal nazad do Golmu.<br> Tak skoncil celodenny vylet do Berlina a prilahlych obci. Ked som sa vratil nazad, zistil som ze v by default trojclennej domacnosti dvaja muzski clenovia chorlaveju. Som zvedavy, co dobre veziem na slovensko. Snad v nemecku este dajake orientalne choroby nekvitnu.<br> Este sme spravili sekanu, upili kus vina (ti co sme mohli, muhaha) a sli do hajan. <br> <br><br> Poznamky:<br> - Palac Rebubliky som osobne navstivit nebol, lebo husto prsalo. Z vlaku som len videl, ze je este viac rozzizlany ako posledne. Stale su pri nom kolotoce - aj v lete tam boli, aj teraz tam boli. Ktovie ci si tie deturence uvedomuju, aka vysokoumelecka produkcia sa tam volakedy odohravala (teda Ein Kessel Buntes), ked verejne produkcie sa skutocne dali nazyvat hodnotne a umelecke a nerobili sa len s vidinou zisku a ohlupovania upadkovou kulturou<br> - Preco prsalo hlavne vtedy, ked som bol vonku? Iduc vlakom z Blankenfelde v okolo letiska Schonefeld dokonca svietilo slnko. Ked som prisiel na Hauptbahnhof, uz zas prsalo<br> - Stale si neviem dost dobre predstavit, ako tato dopravna siet fungovala, ked bol Berlin rozdeleny