5:17 BA-Petrzalka<br> Po pouziti spojov cislo 39 a 80 som sa ocitol na Petrzalskej stanici. Je to stanica pekna, cista, bez bezdomovcov a castokrat aj bez cestujucich. Stihol som len-tak tak odchod talentu, porobil par fotiek rakuskej lasice pripravenej na jazdu do Viedne, odfotil si svoj vlastny vlak a teraz tu uz len tak sedim.<br> Ak tak sedim mam pocit, ze som volakoho podsadol. Nie v zmysle podsadnutia niekoho s miestenkou, ale v zmysle tom, ze vsetci cestujuci su stari znami, ktori maju svoje ritualy a oblubene miesta.<bR> 5:47<br> Odchod, ejchuhu. Konecne vidim, ako vypada jazda ICom potom, ako ho narod v BA hl.st. opusti. Hned nas aj kontroloval rakusky OBB man - slovak ani nebol (ved by sa to hadam ani stihnut nedalo). Po dvoch minutach jazdy sa hluk a hrkot stisil, zmenili sa navsetidla a bolo jasne, ze sme presli na siet rakuskych zeleznic. Aj okolo zeleznice je neurekom vrtul, ktore sa snazia deklarovat nezavislost od enerigie ziskanej z jadra, ale asi sa im to velmi nedari, kedze stale musia elektrinu dovazat.<br> 6.34 Wien Meidling<br> Ostavam vo vagone sam. CPckari opustili vlak a presli na siet MHD vo Viedni. Ked som sa tak pozeral von oknom, tak som si vsimol, ze nemecky-hovoriace stanice (a zastavky) su take rozoznatelne na prvy pohlad. Neviem v com to je, ale je to tak.<br> Intenzivna vystabva nie je len bratislavkou domenou, aj vo viedni robia, co mozu. Ktovie ci tam existuje volajaky uzmeny plan a do akej miery sa respektuje.<br> 7.35 Wien Westbahnhof<br> EC 160 Voralberg - moj domov na najblizich 853 kilometrov cesty. Je dobe, ze o miestenke, ktoru mi predali v blave vedeli aj vo viedni. Vlak sa dost kriticky plni ludmi, takze bivak, ktory som si na svojej dvojsedacke rozbil musim asi zlozit, lebo budem mat blby pocit z toho, ze si niekto kvoli mojim pakramentom nemoze sadnut.<br> 7.40<br> Vyrazame nacas - miesto po veciach obsadila pani v strednych rokoch. Vypada milo.<br> 8.05<br> Zacinam mat problem - treba mi sikat. Nemam vsak odvahu svojou chatrnou nemcinou citajucu pani obtazovat. Cita si dajake papiere s hlavickou Linz A.G. - takze v Linzi asi vystupuje. Dajak to vydzim.<br> 8.23 St. Poelen<br> Presun cestujucich do a z vlaku. Z vlaku je prud vydatnejsi ako do. Vyborne. Horsie je, ze situacia v mojom vnutri zacina byt vazna a pani vedla mna zaspala a spokojne pochrapkava (to ze zaspala sa jej necudujem, ved aj mne hlavou kloncka) a tak moj ostych narastol.<br> 8.40<br> Zo Svateho Poela si to rubeme na Linec dajakou dost vysokou rychlostou. Jednoduchy poctovy ukon stanovil rychlost na 180 kmh. moj osobny vlakovy rekord. Prechadzame akurat okolo Duanaja. Ktovie ci by som v zdravi do BA dosiel, keby som si tu lahol na nafukovacku. Prechadzame malebnym rakuskym vidiekom, okolo prechadza auto firmy Dachser - lahky zavan domova.<br> 9.12 Linz Hbf<br> K tomuto mestu mam jedinu asociaciu - linecke kolaciky. Kde su? Nevidim ich. Len volajaky tazko vypadajuci priemysel (mozno to je pre nich tazky priemysel a na pecenie kolacikov potrebuju take vysoke kominy).<br> Pani vedla mna vystupila. Snad ju nikto iny nenahradi. 9:28<br> som najedeny vycikany a uhaname stale dalej a dalej. Co viac mi chyba?<br> 9:30 Wels Hbf<br> Volajaka stanica. A zas, ludia nastupuju a vystupuju. Teda nastupuju ini, ako vystupuju. Preco sme tu stali, neviem. Asi dajaky uzol, alebo velke mesto. Mesto neviem, ale stanica velka je. Ked sa tak pozeram na tie hodinky, tak uz ani nie 10 hodin.<br> Kedze uz som ako-tak spokojny, popisem trochu vagon: je to kovbojak rozdeleny prepazkamim vo tri zhruba rovnake casti. Usporiadanie je ako v starych nasich IC vagonoch - 4 miestne oddiely a potom niekolko 2 miestnych. Dvojmiestne maju (na rozdiel od tych nasich) dost miesta aj na vystretie noh a su tu aj zasuvky (a to sedim v 2. triede) a stoliky sklopitelne zo sedadla oproti. Opierky hlavy su kozenkove, rovnako aj opierky na ruky. Zvysok sedadiel je potiahnuty tkaninou a cele su ladene do modrej farby. Nevyhodou vagona je to, ze je tu len jeden zachod. Esteze su aj ine vagony, ktore sa daju na tento ucel zneuzit.<br> Je zaujimave sledovat nasadzovanie 'automation' rieseni do vagonov:<br> - dvere do oddielu (teda nie do vagona, ale z pretlakovej kabiny na miesto, kde sa sedi) sa otvaraju automaticky, co znamena, ze netreba zatlacit nijaku packu, ani stlacit gombik, ale staci dat ruku k takej rukovati, ktora vypada ako rucka na otovrenie dveri a tie sa ako zazrakom otvoria bez priameho pouzitia sily. Tolko idea. Prax vypada tak, ze clovek pride, da ruku k rukoviatke, ale dvere nic. A tak zodvihne ruku k senzoru, ktory sa nachadza nad dverami. Ale silu na otovrenie dveri usetril<br> - voda na zachode sa tiez spusta senzorom (ta na umyvanie ruk, nastastie nie ta, co splachuje). Uz som skoro vypadal, ze ostanem namydleny a neumyty, lebo sa mi nijakym sposobom nepodarilo splnit vsetky podmienky na spustenie vody. Asi po 30 sekundach skusania roznych vzajomnych poloh ruk (vo vztahu k senzorom) sa voda rozbehla. Ale zopakovat by som to nevedel.<br> 10.29<br> Zas mi volajako hlava kloncka, ale musim to vydrzat, lebo:<br> "Fuuj, slany!"<br> "To nic, princezno. To budete asi v Solnohradu. Jooo Salzburg, Salzburg, tam jsem... taky nebyl"<br> Tolko citat. Mne sa tam poradilo byt, hoc aspon vo vlaku a na stanici. Stanica je to pekna, mozno by stala raz aj za osobnu navstevu. Od teraz ideme s novou vlakovou posadkou.<br> Trat medzi Salzburgom a Kufsteinom sa na mapach javila ani co by sla cez nemecko. Nebolo to samoucelne. Vedie. Je to zaujimave, uz som v tretej krajine (aj ked len na peaznej trati) a este nikto po mne nechcel volajaky identifikator.<br> Zacinaju sa crtat kopce, ale stale je viac oblakov ako kopcov.<br> 11.43 Kufstein<br> Stanica na pomedzi nemecka a rakuska. Nic ine mi do oci neudrelo, snad len to ze to co vidno z mesta z vlaku sa mi dost ponasa na Ruzomberok. Neviem preco, ale spomenul som si nan.<br> 11.54 Woergl<br> Volajako nahusto sme zacali stat. Na margo pomenovavania vlakov (ktore teraz na slovensku dost rezonuje), tu je priklad mena vlaku uvedeneho ako vhodny pripoj do Grazu - EC 669 "Astronomie-Jahr-2009". "Vazeni cestujuci na prve nastupiste, kolaj 2 pride medzinarodny vlak Eurocity 669 2009 - Rok astronomie". Aj ked, toto pomenovanie asi vzniklo kvoli tomu, aby si ludia uvedomili co sa buduci rok bude slavit a nie zo zistnych dovodov.<br> 12.09 Jenabch<br> Vidno, ze sa blizime k Alpam. Maju tu vystavenu volajaku zubacku.<br> 12.30 Innsbruck<br> Mesto takmer az myticke pre nasu mladu republiku. Tu hrdinne bojoval o svoj zivot jeden z malej mnoziny nasich prezidentov. Aj mne sa tu paci.<br> Ked sme vchadzali do stanice, skoro mi oci vypadli. Boli tu odstavene tri IC vagony ZSSK aj s BistroBarom. Mozno este od cias nasho prezidenta - ludomila. Ved on zvykol cestovat vlakom.<br> Nastupuje dost ludi roznych vekovych kategorii. Aj mladi, aj stari. Hlavne mladi. Ved aj volakaka univerzita tu hadam je. Len mi je zahadou, kam idu. Ved je to pekne mesto. Alebo len z toho dovodu, ze v piatok sa jednoducho ma cestovat? V skratke - vlak dostiahol druhe naplnenie, kedze to viedenske uz pominulo v Linzi. Kde pominie toto? Uvidime.<br> Po Innsbrucku sa zacal vlak krutit medzi kopcami a ludia vo vagone zacali pouzivat volajaku maksiu odrodu nemciny. Skusam aj fotit (cez okno), uvidim co z toho nakoniec bude.<br> 13.05 Otztal<br> Volajaka dedinka v udoli, male domceky. Na prvy pohlad je nejasne, preco tu stojime. Po chvilke pozorovania mi vyslo, ze je to P+R parkovisko pre pracujucich v Innsbrucku.<br> 13.18 Imst-Pitztal<br> Hej juch. Konecne nieco, co poznam. Z tejto stanice som uz vyrazal nespocetne velakrat. V Microsoft Train-Simulatore (a tiez smerom na St. Anton an Alberg). Ja som sa snazil soferovat parnu, teraz ideme na elektriku, takze im velmi poradit nemozem.<br> 13.58 St. Anton an Alberg<br> Sme asi dost vysoko - je tu suvisla vrstva snehu. Ktovie, co tym sleduju. Samotna stanica je velmi zvlastna, az srandovna. Doslova medzi dvoma tunelmi. Skonci jeden, stanica, zacina druhy.<br> Uvedomujem si, kam to vlastne smerujem a pustam si do usi zvukovy zaznam "Pod lampou - elementarne castice".<br> 14.49 Feldkirch<br> Hlava mi zas spadla, premeskal som volajake stanicky a aj cast debaty o casticiach. A zacali sme sa odchylovat voci cestovnemu planu o 5 minut (v nas neprospech). Dufam, ze stihnem prestup v Zurichu.<br> Nastalo vyprazdnenie vlaku, snad uz definitivne. Sme dajakych 15-20 minut od hranice. Dufam, ze ma pustia na podu tej strasne-prudko-uplne neutralnej krajiny.<br> 15.03<br> Este dakedy doobeda som sa dozadoval colnika. A mam ho tu. Asi 70-rocny ujko bol z mojho obcianskeho vyvaleny ako tago. Mozno videl daco take prvykrat v zivote. OP mi zobral, zaskaredil sa nam, odisiel s nim niekam dozadu, potom niekam telefonoval a mlcky mi ho vratil. Vo Feldkirchu nastupil volajaky Apu. Ten dal pas a bolo vseko v poraidku.<br> Kvoli dajakemu inemu cestujucemu (menom Sergej) tiez telefonoval na volajaky helpdesk. Mozno tam sedi Riaditelka Zemegule a urcuje, kto moze vstupit a kto nie.<br> Vedla cez ulicku sedia dvajak domaci. Z toho, co som zatial videl mozem generalizovat, ze priemerny svajciar ma asi 85 rokov a tvari sa na ine druhy ludskej rise trochu povysenecky. Neutralne.<br> 15.13 Buchs SG<br> Z tejto stanice sme sa koncne rozbehli spravnym smerom - tj. tak aby som sedel v smere jazdy.<br> Premena zeleznicnej trate je minimalna az na par rozdielov - uz sa neobjavulu elektricke jednotky typu OBB 1116 (zvane Taurus), orentacia smerov je opacna (jazdi sa po lavej kolaji) a navestidla sa viac podobaju nasim. Aj ked kombinacia 4 zelenych svetiel na jednom navsetidle sa mi zda zmatocna. A este vagony maju na sebe trojaky napis SBB CFF FFS (vsetko je to jedna firma)<br> 15.43<br> Presli sme okolo jazera Bodensee. Pripomenulo mi priehradu pri Krpelanoch. Ktovie ci sa aj Bodensee zanasa bahnom. Ale je to podstatne vacsie a aj vyuzivane pre turisticky priemysel<br> 16.28 Zurich Hbf. (v prestavbe)<br> konecne dajake vzruso - prestup do posledneho vlaku - IC do Geneve. IC je pekne, poschodove (uz mi nebolo zahadaou ako som mohol dostat miestenku na miesto cislo 176, teraz mi to uz dava zmysel). Este je len voalajak minuta do odchodu a uz hlasia, ze najblizsie zastavime v Berne. Najskor nemecky, potom francuzsky.<br> Vagony su to sice pekne, ale priestory na batozinu nie su dimenzovane pre batozinu. Moj batoh sa tam nikakovsky nezmesitl. tak som ho supol do neobsadeneho priestoru medzi chrbtami sedaciek. toto miesto casto aj na slovensku vyuzivam.<br> Majuc miestenku, vyhodil som zo zvojho miesta jednu nestastnicu. Teraz ju tak pocuvam telefonovat, je to ceska. Ale budem sa tvarit nezucastnene. Okrem cestiny pocut este zvlasnu odrodu nemciny, holandstinu a francuzstinu.<br> Bol som pozriet WC. Poschodaky tu maju vymakanejsie ako v nemecku. Medzi voznami sa da prejst aj hore, netreba ist dole po schodoch.<br> 17.39 Bern<br> Tragedia, koniec sveta, strata istot, ... svajciarsky vlak MESKA 7 minut! Co ma toto znamenat? Comu ma teraz clovek verit? V samotnom Berne vystupila nemecka komunita, uz len francustinu pocut. Raz sa tento jazyk naucim! fakt!<br> 18.05 Fribourg/Freiburg<br> Tak, zacala francuzksa cast. Zastavky sa uz hlasia najskor vo FR a potom v D jazyku. Na stanici sa uz neoznacuje "Gleis 2, Sektor B", ale "Voie 2, Secteur B"<br> 19.03 Lausanne<br> Sidlo uradnikov a podobnych entit, ktori rozhoduju o Olympiadach. No... meskame 18 minut. Z dovodu meskania konci vlak v Geneve/Genf a uz nejde dalej na Geneve Aeroport/Genf Flughafen (lebo sa v Zeneve len otoci a ide nazad do Zurichu a z Flughafenu by to nestihol). Cestujucim su ponuknute alternativy.<br> Od Fribourgu bola radost sa pozerat von oknom. Nebo sa vycistilo, slniecko rozziarilo a krajina zacala pripominat francuzsky vidiek. Domceky s okenicami a hlavne ostrihane vinohrady pripravene na tohorocnu urodu.<br> Valime sa dole kopcom okolo Zenevskeho jazera do samotneho mesta.<br> 23.59 Geneve/Genf/Zeneva<br> Pisem uz trochu neskor, lebo nebolo kedy. Stratnutie s local contactom dopadlo vyborne, stretli sme sa, predrali sa plnymi Zenevskymi ulicami (z dovodu dynamicky meniacej sa situacie v dosledku rozsirovania elektrickovej trate sme aj do slepej ulice vbehli), presli okolo HP officu, CERN officu, CH-FR hranicu (opustenu, nebolo nikoho, kto by kontroloval) a zastavili v krajine Odporu (L'resistance).<br> Je tu uzasny vzduch. Presne takyto podhorsky som ocakaval v Grenobli a tam sa mi ho nedostalo. Tu je! Aj by som si do flasky nabral, keby sa dalo, a vypustal si pomalycky v tej bratislavskej hroze.<br> Po veceri dostali deturence rozkaz ist na kute a my (teda ja a LC Juraj) sme sli pozriet computer building (centre de calcul). Dajak takto si predstavujem datacentrum. Narackovane blikajuce servery, divajsy a ine zazraky. Vyrobcovia su vseliaki (IBM, SUN, DELL a veru aj volajake Itanium sa tam da najst). Tak som dostal exkurziu v tejto casti CERNu v materinskom jazyku a aj na miestach, kam sa zajtra navstevnici nedostanu. Taktiez som dostal aj zakladne udaje o tom, co sa v CERNE deje.<br> dobru noc<br> <br><br> Poznamky:<br> - aj na Rakuskom vidieku sa daju najst sice nepocetne, ale predsa priklady podnikatelskeho baroka, ale zas je to kompenzovane vacsim mnnozstvom peknych domcurikov<br> - IKEA v Salzbugu ponuka jedla od 2.50 ojro. Ktovie, ci je to tiez syr (aj ked ten uz ani u nas poriadne nerobia).<br> - Alpsky styl (architektonicy) posobi vhodnejsie pod Alpami ako v Siatorskej Bukovinke (aj ked ma na streche slnecne kolektory)<br> - Na margo meskania SBB - LC Juraj povedal, ze sa to stava a ze je to neprijemny frankofonny vplyv na inak usporiadanu krajinu<br> - Keby som si niekedy chcel dat postavit tunel, zavoalm Svajciarov. ti musia mat skuenosti!<br> - V Rakusku aj Svajciarsku je podstatne vacsi poriadok okolo kolajnic ako u nas<br> - Je zvlastne, ako sa pomenovavaju niektore spojocnosti. Napr. pojistoavni Zurich a Winterthur sa volaju podla miest. Neviem si predstavit, ze by na slovensku zacala poistovat spolocnost "Krizovany nad Dudvahom"