Cesty nazad nemam tak rad ako cesty tam. Cesta tam je vzdy plna ocakavania, nazad uz sa len snazim dostat domov. Vyhodou cesty spat je, ze (aspon mne) ubehne rychlejsie ako tam. Nebolo tomu inak ani v tomto pripade, preto popis nebude taky podrobny ak opacnym smerom. Vypichnem len par veci:<br> V svajciarchych vlakoch maju 'zony ticha', kde sa nerozprava, nepocuva hudba a nepouziva mobil. Som za zavedenie takejto institucie aj na nasom uzemi.<br> Ked som nastupil v Zurichu na urcene miesto, zacal som mat zle tusenie. Matka s dvoma detmi vo veku 2 a 4 roky. Ked nekricalo (alebo nahlas neplakalo) jedno, kricalo (alebo nahlas plakalo) druhe. Tak to bolo okrem specialnych okamihov, ked to robili naraz. A tak to bolo celu cestu z Zurichu az do Viedne. Nie som nasilnicky typ (a uz vobec nie rodic so skusenostami), ale mam pocit, ze mamicka podcenuje vychovny ucinok dobre vedenej rany. Lebo cisty dohovor v tomto pripade nestacil. Ani pri jednom z tych deti.<br> V St. Antone mali krasnu zimu. Husto snezilo a na zemi uz bolo hadam 5 centimetrov cerstveho snehu.<br> V Innsbrucku som siel pozriet restaurak. Obsluhujuci restauracnych voznov su v zasade rovnaki. Zovialni pani v stretnych rokoch. Je jedno ci slovaci, alebo svajciari. Aj tento bol taky. Dal som si fingernudle so slaninou a cibulou. Po nasom sulance so slaninou a cibulou.<br> Presun vo Viedni medzi Sud a West Bhf trva asi 40 minut. Dobre vediet, v lete to vyuzijem.<br> Konecne som sa zviesol Talentom z viedne do Blavy. Hodinova cesta; pff. To ako keby som ani nesiel.<br>